Včelárenie – práca? Nielen! Je to hlavne životný štýl …

Sú to slová, ktoré som počul od jedného učiteľa v začiatkoch môjho včelárenia a dobre som si ich zapamätal. Teraz viem, že je to čistá pravda. Väčšinou sa včelárenie dedí z pokolenia na pokolenie a už deti si privoňajú k tomuto sladkému remeslu. Ale u iných je to možno osud – tak ako u mňa. Osud ma prvýkrát presmeroval, keď som sa z vyučeného elektrikára stal tesne po revolúcii živnostník, predavač a zásobovač zhruba na 15 rokov. Druhé presmerovanie bolo na cestu včelárenia. Ak to nebol osud ,tak ako to nazvať? Dvakrát som začal úplne od začiatku v niečom novom, neznámom …

Ako prakticky uvažujúci človek som spravil prvý krok

Dal sa otestovať, či nie som alergický na včelie uštipnutie. Potom mi už nič nestálo v ceste. Začínal som úplne od nuly, a to považujem za plus, keď som začal včeláriť v novom type úľov – v nízkonadstavkových. Tento systém bol vtedy u nás len v plienkach, vôbec nebol rozšírený. Nemal som v okolí včelára, od ktorého by som naberal skúsenosti – hlavne praktické.

Prvá cesta viedla na 4 dňové školenie do Česka, keďže na Slovensku sa nič také nerobilo

Stal som sa predsedom OZ Pracovná spoločnosť nadstavkových včelárov Slovenska (PNSV-SK). Tam som organizoval prednášky pre záujemcov o včelárenie, zabezpečoval prednášajúcich odborníkov.  Teraz viem, že to bolo pre mňa veľké plus, keďže som bol neustále niekoľko rokov obklopovaný tokom informácií z oboru od popredných slovenských odborníkov.

Veľkou pomocou a ochotní vždy poradiť mi boli hlavne dvaja včelári: Anton Turčáni a Michal Vinc, s ktorými som telefonicky alebo cez včelárske fórum dokázal vyriešiť každý problém. Takto získané informácie sa snažím podávať ďalej – či už cez Facebook, alebo prostredníctvom prednášok, ktoré spolu organizujeme s OZ Gemerské grúne a portálom Farmička. Neskôr som medzi prvými absolvoval ročné externé štúdium ukončené záverečnou skúškou a získal výučný list v obore Včelár.

A ako to bolo s prvými včelami? Najskôr bol potrebný prvý úľ

Nevedel som ho v tom čase (máj) nikde kúpiť – tak som si ho musel vyrobiť. Prvé včely som dostal od suseda z rodnej obce, doniesol domov, otvoril úľ a pozeral, ako si postupne zvykajú na nový domov, keď precestovali asi 15km do miesta môjho bydliska. Samozrejme som sa pozeral z patričnej bezpečnej vzdialenosti a dobre vyzbrojený – kombinéza, rukavice a gumáky …. bezpečnosť nadovšetko …. No počiatky nášho zoznamovania neboli vôbec jednoduché, a niekedy som si povedal, že rozumnejší ustúpi a zatrúbil som na útek …. hmmm … pardon – na ústup. (pozn. teraz chodím ku včelám v krátkom tričku a len s ochranou hlavy, samozrejme bez rukavíc).

Prvú zimu mi nebolo všetko jedno, keďže som zimoval v tenkostenných úľoch a na  zasieťovanom dne – pričom starí včelári na zimu zakrývali úle aj kabátmi. No veril som získaným informáciám od praktických včelárov. Bolo, že to prvú jar radosti, keď prežili všetky rodiny bez problémov. Potom to už išlo nejako samo. Tri, päť, osem, pätnásť rodín až do dnešného počtu zhruba 50 rodín.

Ako sa zvyšovali počty rodín bolo treba nové príbytky

Rozhodol som sa začal vyrábať úle nielen pre seba, ale aj pre iných včelárov. Kvôli zabezpečeniu potrieb pohodlia včiel a včelára bola vyhlásená súťaž  Slovenského zväzu včelárov o najlepšie úľové dno. Keďže požiadavky boli dosť obsiahle, aj jeho vývoj trval určitú dobu. Vymyslené bolo treba otestovať, upraviť, znova testovať a tak dookola až do konečného stavu. Moja snaha bola ocenená umiestnením na peknom 2.mieste. To bolo v roku 2010 a že sa dodnes vyrába bez zmien, svedčí o záujme včelárov a o tom, že kvalitný vývoj trvá nejaký čas a netreba to podceňovať.

Či už pri výrobe úľov, alebo pri práci so včelami a produkcii včelích produktov, sa jedná o ručnú prácu, kde sa nejedná o veľké objemy. Uprednostňujem kvalitu pred kvantitou. Úle dodávam priamo včelárom a u veľkého množstva sa vzťah obchodník – zákazník pretavil do priateľstva a sme v neustálom kontakte. Med a peľ tak isto nesmerujem do výkupu, ale dodávam priamo koncovým zákazníkom.

Na úle pre včely, med a včelí peľ som získal certifikát

Ktorý ma oprávňuje používať značku „Regionálny produkt GEMER-MALOHONT“. Okrem toho sa zameriavam na tvorbu odložencov (nových rodín), do ktorých si sám chovám matky. Odložence sú určené hlavne pre začínajúcich včelárov.

Časom sa mi potvrdilo, že spojenie včelár – výrobca úľov je správne. Poznatky zo života včiel, sa pretavujú do konštrukcie úľov, aby bola ich obsluha jednako pohodlná pre včelára a jednako vyhovovala potrebám včiel.

Takže pokiaľ sa opýtate – „Chcel by som včeláriť, len neviem či by som to zvládol“ odpoviem – áno dá sa to. Len si treba včas uvedomiť, že aj keď sa včely radia medzi hospodárske zvieratá, sú predsa len špecifické. A treba počítať, že sa im časovo budete musieť prispôsobiť. Keď som to zvládol ja, zvládnete to aj vy.

Už som spomínal, že pre začínajúcich včelárov organizujeme sériu prednášok, ktoré na seba postupne nadväzujú. Začíname úplne od základov, nasledujú postupy, ktoré je potrebné realizovať počas roka a nakoniec chov matiek a tvorba odložencov (nových rodín) – aby si vedel včelár sám poradiť a nebol odkázaný na iných. Viem poradiť, ale aj zabezpečiť ako úle tak i včely.

Ako samozrejmosť beriem účasť na rôznych akciách hlavne pre deti

Kde donesiem presklený úľ a je možné okrem včiel vidieť aj matku –  je to zážitok aj pre dospelých a nielen pre deti. S tým je spojená aj prezentácia včelárstva. Presklený úľ pravidelne nosím každoročne do ZŠ P.K.Hostinského v R.Sobote s ktorou máme výbornú spoluprácu. Aj to je propagácia včelárstva spojená s ochutnávkou medu. Spolu sme v škole pripravili pre deti  „Medové raňajky“. Deti okrem informácií o produktoch priamo od producenta ochutnali aj  priamo produkty z regiónu  – chlieb s maslom a medom a pohár mlieka. Keďže úspech bol veľký, radi si to zopakujeme každoročne.

Vyjadrenia, nad ktorými sa teraz len pousmejem:

• letí roj tak sa treba schovať, lebo vás včely doštípu
• v tých (tenkostenných) úľoch Ti včely pomrznú